11/30/2014

Birds Without Wings

Ani neviem ako, (ani neviem, či úplne) ale postupne zabúdam a ignorujem časť okolia, ktoré ma dlho zväzovalo. Možno za to môže len sila, toho jedného, vtedy prítomného okamihu alebo ružové víno, no zlepšilo sa to. Pomaly cítim väčšiu slobodu. Dúfam v čo najdlhšie trvanie.
We found a way to escape the day.
Čoraz viac ma tešia dni, kedy prídem domov skôr, než sa úplne zotmie, horúca káva, vôňa čerstvého posteľného prádla a náhodné stretnutia s ľuďmi, ktorých som tak moc dlho nevidela a pocit, že aj napriek vytrvalosti času, si stále nie sme cudzí.
Naopak mrzia tie, s blízkymi, ktorí už blízki dávno nie sú.

Rada počúvam vtáčí spev vo vánku. Počúvať spev vtákov v tme. Túžim ako oni, aj ja, aspoň na krátky čas odletieť...
Prežívam akési nedobré obdobie. Veľa povinností, očakávaní a predstáv o budúcnosti. No nech sa deje čo chce, a nech píšem akokoľvek zriedka, vedzte, že chcem ďalej. Či mi to ide, neviem a či vôbec niekedy, tiež. Ale robí mi to radosť a radosť musíme čerpať nie z iných, ale zo seba. Predovšetkým.

Stáva sa vám niekedy, že máte na jazyku toľko slov ale ani jednu z viet sa vám nedarí dokončiť?


Kto stratí príležitosť, je ako človek, ktorý vypustil z ruky vtáčika, pretože ho už nechytí. 

3 komentáre:

  1. Je to nádherné,tak jemné a čisté. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pripomína to song mojej obľúbenej kapely Oasis . :)

    OdpovedaťOdstrániť