10/31/2014

Desire

Moja túžba po napísaní toľkého množstva a všetkého (ne)povedaného je tak veľká, až mi bráni všetky tie slová správne vyjadriť.
Poučím sa niekedy? Budem mať niekedy dosť odvahy na to, aby som sa odosobnila?
Je zvláštne, že až tento rok. Cez tohto ročnú jeseň som si uvedomila, že mi nepríde vôbec smutná. Možno je to tým, že stále poriadne nezačala, alebo tým, že som smutná aj za ňu.
Veď o čom by to bolo, keby sa naše náladové duše nemenili? Nežili by sme. Pravdepodobne.
Nepísala som dlhšiu dobu. Možno na skúšku a možno pre priestor. Možno pre nové myšlienky a možno rozhodnutia.
Prvým je viac čítať básne. V poslednej dobe som sa do nich zaľúbila. Pri čakaní na vlak.
Bude niečo na krátkych riadkoch. 

A tiež ma konečne niekto postrčte. Toľko plánov tu bolo, pár je a ja, akoby som sa pod všetkými na mieste prepadala. Veľa uskutočňujem, ale zároveň nevychutnávam. A smútok nad nesplniteľným ma ťahá dole.


Blogu sa nedokážem dostatočne venovať, ale zároveň ani vzdať. Preto ma veľmi poteší každý váš názor. Nech by sa už týkal čohokoľvek.
Napríklad či vás viac zaujímajú moje hlúpe slová alebo hlúpé fotografie.
Hlúpe prídavné meno si nevšímajte. 
Jeden spisovateľ raz povedal, že za hlúpe nemáme považovať nič, čo robíme s radosťou alebo na čom nám aspoň trochu záleží. Prečo by sme to inak robili?

5 komentárov:

  1. Chápem ťa, niekedy ide všetko tak rýchlo a niekedy zas nevieš, čo sa deje, prečo to tak je..

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je to tak úprimné a tak krásne ,až magické :).

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tvoje príspevky sú úžasné ,plné očakávania,inšpirácie a nežnosti.Vždy ,keď si ich prečítam cítim ,že sme si podobný,ukazujú mi ,že stále existujú skvelí ľudia . :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi si to vážim a ďakujem. ^^ Veď nebyť skôr takýchto nežností, asi by som to už dávno vzdala.

      Odstrániť