7/11/2014

Flow

Fotografie sú zo dňa, kedy som ešte skoro ráno cestovala vlakom. Kedy kvitli ruže a dozrievali čerešne. Ako som sa vtedy nevedela dočkať krás leta. A túžila po voľnosti dní.
Teraz plynú. A ja cítim, akoby čoraz rýchlejšie. To ma desí. Prečo je toto môj večný problém? A aj keď by som mala byť plná radosti, nejako ma opúšťa.
Možno len pre všetky tie mraky a nepriazni. Nie som stvorená pre dážď. A teraz sa cítim smutno a tri stupne pred slovom "prázdno". A tam prísť nechcem.
Pred časom som na niečo takéto mala oprávnený dôvod. Vtedy sa však Prázdno nedostavilo. Bola som za to rada, no asi sa len zamlčané oneskorilo. No človek si rýchlo zvyká na dobré. A zabúda. A aj napriek dňom šťastia, necítim úľavu.
Čítam Plynutie od Hiraxa. Je skvelé, no nepomáha. Nepoznáte nejakú, ktorá stojí za moje smutné noci?
Potrebujem sa prebrať. A opäť začať písať o šťastných veciach. Celkom mi to išlo, nemyslíte?


 "Potešenie je stav mysle, ktorý existuje len v retrospektíve: prídete na neho, keď opadne." - Nabokov

2 komentáre: