6/11/2014

Okay? Okay.

Rada pozorujem keď prší. Sivú obloha a vysoké ihličnaté stromy. Cítim vtedy pokoj a to, že všetko sa dá zvládnuť. Či teraz alebo neskôr.
Momentálne však prežívam aj radosť z nadchádzajúcich dní.
Konečne som mala možnosť vidieť The fault in our stars. Bolo to už pred týždňom, no kvôli nedostatku času, až teraz.
Písala som o strachu zo sklamania. No tušila som, že nenastane. Ansel si ma absolútne získal a Shailene dostala svojou krásou. Aj keď som bola odhodlaná že po knihe, už zo mňa nedostanú ani slzu... Nepodarilo sa.
Ale len trošku a potichu.
No najviac ma všetka tá krása zo zážitku a slzy, ovládli na konci. Počas titulkov. Za zvukov Tee Shirt. A All of the stars. Spomínala som. Plakala som.
Ale nie zo smrti, ale z obdivu.
Ako môže niekto niečo tak krásne napísať. Všetky tie scény, miesta, slová.
A hlavný dôvod, prečo vlastne toto všetko píšem, je láska k tým, ktoré napísal John Green.
Preto nikdy nezmením názor, že kniha vždy zostane knihou. A tiež občas ľutujem, že príbeh Hazel a Augusta neskončil pri knihe, lebo ako všetko, aj toto, nakoniec zasiahla komercia.
"Moje myšlienky sú hviezdy a ja v nich nedokážem rozpoznať súhvezdie."

5 komentárov:

  1. Knihu som osobne nečítal ,ale filmové spracovanie bolo úžasné. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) Ak sa ale raz dostaneš ku knihe, určite si ju prečítaj

      Odstrániť
    2. Pri filme som mal čo robiť aby som udržal svoje oči suché :).

      Odstrániť