5/13/2014

Wait

Myslela som, že som sa už naučila rozlišovať priority a to, čo je skutočne dôležité a najdôležitejšie. No nebola to pravda. Nikdy som o tom nebola na stopercent presvedčená. Až teraz, v posledných dňoch a tak trochu, na vlastnej koži, som porozumela.

Všetko je na niečo dobré. (Koľko krát ešte túto vetu použijem?) A ja si to tlačím do hlavy. A hovorím si, že keby sa teraz tá jedna vec nepokazila, v budúcnosti by sa ich pokazilo možno sto krát viac. Je to niekde tam hore. A je tam aj moja myseľ, keď počúvam soundtrack z hviezd. 
Daj svoje slzy prílivu a odlivu.

Mám zakázané čítať, ale potajme sa utiekam k Pýche a predsudku. Môže byť niečo tak krásne čisté a nesmrteľné ako tento príbeh? Hlavne teraz?
Zakázané mám aj dlhšie prechádzky, a tak ešte chvíľu potrvá, kým sa moje nohy opäť rozbehnú po ceste. Potrebujem nabrať nové sily. Novú inšpiráciu. Nové myšlienky.
Píšem preto, aby ste nezabudli na osem dní... Ja nezabúdam. Aj keď som už niekoľko krát chcela. Vždy sa však objavila jedna zo spriaznených duší a povedala slová, ktoré ma pohladili. Je to viac... Viac ako všetko to, čo som kedy od tohto očakávala. A robí ma to nesmierne šťastnou.


9 komentárov:

  1. Si tak čistá a krásna a tvoje modré oči žiaria ako ten najkrajší bezoblačný letný deň ,si ako otvorená kniha plná lásky a nežnosti ^^.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, ďakujem veľmi!! Takéto slová, som mala na mysli :) Je to krásne napísané, preto by som rada vedela, ktorý človek má tak krásne poetickú dušu.^^

      Odstrániť
  2. Nádhera, ovšem nejvíc mě fascinují ty zorničky!

    http://ordinary-silly-things.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ^^ ..škoda len, že mojom prípade, je to neželaný efekt

      Odstrániť
  3. Počas ôsmich dní som si tu našla medzi riadkami spriaznenú matkinovu/kávovú/prechádzkovú/knižkovú dušu.
    A existuje niečo rovnako nesmrteľné. Pocity.
    ide z toho úprimnosť. Ja sa tomu stále čudujem, aký čistý človek v takom svete.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako je možné, že práve v najsmutnejšom okamihu dňa, mi od teba prídu tieto slová? ♥
      Mám pocit, že si ich všetky ani nezaslúžim. Tak veľmi ti ďakujem, že to už možno znie ako klišé. No nie je, len zatiaľ neviem, ako inak to vyjadriť.

      Odstrániť