3/08/2014

Sunrise & Sunset

Baldachýn v poslednej dobe zapĺňa veľa mojich fotografií. Ani neviem prečo. Možno pre nežnú priesvitnosť. Možno pre množstvo bielej. Možno pre pocit bezpečia a lásky. Možno preto, že ma každý deň prebúdza slnko, zachytávajúce sa na jemnej látke. A možno len z nezáujmu o farebné predmety.
Takto mi to vyhovuje.
Rána. Vlasy. Pokožka. Myseľ. Hlava, ktorá sa chce zbaviť zbytočných myšlienok, trápení, sužovaní. Vás to ešte nenudí?
Objavujem v sebe doteraz neobjavené vlastnosti. Jednu. Ktorá mi ukázala, prečo sú niektoré veci tak, ako sú. Chce sa mi usmievať, aj keď bezdôvodne. Skutočne.
Nachádzam priateľov. Čítam. Cestujem. Zbožňujem... Hudbu z Montmartru. Améliu. Túžim sa preniesť do toho obdobia. Do kaviarne kde pracovala. Po prechádzkach po slnečnom Paríži a hádzania žabiek do kanálu Sv. Martina. Rozumeli by sme si.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára