4/25/2013

Stupid True

"Neteš sa predčasne." - Mala by som si to konečne zapamätať. Už veľa krát ma táto veta zranila. Po tisíci krát som jej naletela. Raz si ju určite nechám vytetovať na zápästie! (Dobre, možno nie.)
"Je to ako hojdačka" - Kedysi som ich mala rada... S týmito slovami, som sa však už bohužiaľ zmierila. Keď sa konečne cítime šťastní, príde niekto alebo niečo, kto proste nedovolí, aby sen pokračovať. Možno prestanem veriť v sny... Začínam na tom pracovať.
Nemáte niekedy pocit osamelosti? Keď príliš premýšľate? Keď neviete, prečo sa všetko okolo vás deje? A podľa čoho?
"Všetko má svoj zmysel a všetko sa pre niečo deje." Slová, ktoré ma stále držia nad vodou. Verím tomu. Alebo si to aspoň snažím nahovoriť. Prestáva to fungovať.
No verím v lepšie zajtrajšky.
/Ak dnes nenájdete  knihu v kníhkupectve, vedzte že v knižnici možno stretnete niekoho známeho. Možno neznámeho. Možno priateľa. Možno človeka navždy./
A ak tam predsa nikoho nestretnete, ľahnite si do trávy, prelistujte knihou a možno k vám niekto skutočný príde sám. Budete len hľadieť. Smiať sa. Možno premýšľať. Možno o tom druhom.

2 komentáre:

  1. A čo ak už dva týždne som nenašla dobrú knižku v kníhkupectve a v knižnici som obklopená iba stranami kníh a myšlienkami?
    A možno si príliš perfektná, aby si našla niekoho, aby ťa nezranil. Nikdy nevieš.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Kto vie. Možno treba len čakať. Nič neuponáhlať. A ak ide o tie knihy... Skús sa prehrabať na povale starej mamy. Určite nájdeš niečo, čo ťa zaujme. :))
      A to druhé. Už nemám chuť premýšľať.

      Odstrániť